Záhada

Človek v práci teda aspoň u mňa je to tak sa teší na poobedňajšiu siestu v podobe kávičky. Nebolo tomu inak ani dnes až na jednu zmenu. Umyla som si moju hnedé šáločku, z ktorej pijem kávičku každý deň, nasypala som do nej za kopcovanú lyžičku mojej obľúbenej kávy a zaliala vriacou vodou do 3/4 šálky. Doliala mliečkom, to sa už vôňa kávy šírila široko ďaleko, a priniesla na môj pracovný stôl. Zamiešala lyžičkou a čo nevidím v káve my plávala obrovská mucha. Kde sa tá obrovská potvora zobrala v mojej káve naozaj netuším. Instantná káva je uložená v uzavretej sklenenej nádobe na poličke v skrinke takisto ako hnedý cukor, ktorý do mojej kávy jednoducho patrí. Bielučké mlieko tróni v našej firemnej chladničke. A mucha? Buď bola prekliate rýchla a vletela do skrinky, keď si niekto z mojich kolegov alebo ja pripravovali kávu a uvelebila sa v sáčku s hnedým cukrom, kde sa pravdepodobne zadusila. Alebo my ju jednoducho milé baliarne pribalili do sklenenej nádoby s kávou ako darček keď už je ten piatok. ;-)